Východoslovenský kotrmeliak

Charakteristika plemena 

 

Východoslovenský kotrmeliak je všestranne výkonné plemeno holubov orientálneho typu, ktoré sa na územie Východného Slovenska dostalo z Malej a Prednej Ázie. Na území vzniku sa chová už 175 rokov pod názvami „pergov, pergő“ a pod., pričom od polovice minulého storočia ako orientálny kotrmeliak pančuškatý. V oblasti Košíc najznámejšími chovateľmi boli bratia Farkašovci, školník Ranspek, Gejza Rolinger, Ivan Smolník, Ján Geci, Jozef Kateržábek, Peter Samuelis, Ladislav Béreš a iní. V Prešove a okolí k najznámejším chovateľom patrili MUDr. Klein, Garbár, Dalion, Imrich Konkoľ a v Poprade Slaninka. Vždy si zachoval vysokú letovú a akrobatickú výkonnosť.

Oficiálne bolo toto plemeno uznané dňa 9.11. 2001 na Krajskej výstave v Košiciach. Najväčší podiel na uznaní tohto plemena mali Imrich Konkoľ, Jozef Karabaš, Milan Leško, MVDr. Jozef Porezaný, Peter Samuelis a Pavol Dzureň. Najsilnejšia základňa chovateľov bola na Východnom Slovensku a je aj v terajšej dobe. K najlepším chovateľom v terajšej dobe patria Jozef Karabaš z Košíc, Milan Leško z Trebišova, MVDr. Jozef Tirpák z Prešova, František Železník zo Zlatej Bane, Róbert Vitáloš z Jelky okr. Galanta, Jozef Hrabal z Dolného Kubína, Matej Beňa zo Záhradného okr. Prešov  a ďalší. 

V Prešove je aj sídlo Klubu východoslovenských kotrmeliakov a kotrmeliakov orientálneho pôvodu, ktorého predsedom je MVDr. Jozef Tirpák. Klub pravidelne usporadúva špeciálne výstavy a preteky. Nultý ročník pretekov bol usporiadaný v roku 2001, pričom doposiaľ nebol vynechaný žiaden ročník. Smernice pre preteky kotrmeliakov vypracoval MVDr. Jozef Koreň z Prešova a tieto sú kompatibilné so smernicami platnými v Európe. Po smrti prvého predsedu klubu od roku 2008 sú tieto preteky označené ako Memoriál Imricha Konkoľa. Je to pamiatka na dlhoročného predsedu a šľachtiteľa tohto plemena.

Východoslovenské kotrmeliaky ovládajú pestrú paletu akrobatických prvkov a to od klasických kotrmelcov dozadu, dopredu, premety cez krídlo, premety okolo pozdĺžnej osy (mlynček), premety okolo zvislej osi (skrutkovica), točenie sa okolo jedného krídla, veslovanie a mnohé ďalšie, ktoré sa pomerne ťažko popisujú. Hodnotí sa len prudká akrobacia  v šnúre (3 a viac premetov) a  kombinácia aspoň dvoch rôznych akrobatických prvkov. Efektný je let celého kŕdľa, keď zo strednej výšky zrolujú všetky holuby na viackrát v šnúrach po 5 - 10 akrobatických prvkov až do malej výšky a toto zopakujú počas letu viackrát za sebou. Najcennejšie sú VK, ktoré kotrmelcujú v dlhších šnúrach po 5 - 12 rôznych akrobatických prvkov, vykonaných rýchlo a prudko, že sa ich počet nedá zrátať, len sa odhadne. Pri takej akrobacii padá operaná guľa z oblohy, alebo pri pohľade z boku sa ukáže malé koliesko uprostred tejto gule. Pre pretekanie sú však cennejšie holuby ktoré robia 3 - 5 prvkov v šnúre. Vrcholom akrobatického umenia je tzv. "plná akcia", čiže ak všetky holuby v kŕdli začnú kotrmelcovať naraz. Najvýkonnejší, v pretekoch zdokumentovaný holub, je biely čierno fŕkaný šimeľ Vk č. G 583/09, majiteľa MVDr. J. Tirpáka, ktorý počas preteku za 47 minút mal 90 bodovaných šnúr akrobacií po 4 - 8 rôznych akrobatických prvkov. Počas preteku musí každý holub kotrmelcovať v kŕdli aspoň raz za minútu, lepšie ak je to častejšie. Vk akrobaciu musí vedieť kontrolovať, aby sa nezabil pádom na zem. Často robia ťažko popísateľnú akrobaciu, ale ak ju dokážu počas preteku zopakovať, je bodovaná. Hoci je paleta akrobatických krvkov veľmi pestrá, neboduje sa prevaľovanie na strany, padanie po chvoste, či orlovanie, samostatný akrobatický prvok, alebo šnúry prvkov ľahko zrátateľné pre slabú razanciu. 

Terajšie Vk bez problémov dokážu lietať jednu hodinu bez pristátia za súčasnej akrobacie, čo dokázali vo viacerých pretekoch. Lietajú v menej zovretom kŕdli. Posledný platný rekord v pretekoch Vk na 5 členný kŕdeľ je z 1.9.2019, kedy kŕdeľ získal spolu 269,5 bodu. Držiteľom je MVDr. Jozef Tirpák z Prešova. Od 1.1. 2015 sú platné nové smernice k pretekom kotrmeliakov v tomto klube. Najväčšou zmenou je bodovanie. Za jednu bodovanú akrobaciu sa priznáva 1 bod, namiesto predošlých 10 bodov. Vk má výborný orientačný zmysel a návrat domov zo vzdialenosti 30 km zvládne skoro každý trénovaný holub. Preto sú problémy s usádzaním novozakúpených holubov. Najlepšie je zakúpiť nevyletené mláďatá, alebo preverené holuby na výkon v jeseni. Navzájom ich spárime a nechať voľne lietať pri naháňaní na hniezdo. Po zasadnutí na hniezdo vajíčka vymeníme za podkladky a necháme ich voľne lietať. 

Východoslovenský kormeliak a aj jeho predchodca pančuškatý orientálny kotrmeliak sa chovajú v rozličných farbách a kresbách. Taký chov má výhodu pri tréningu, lebo je pomerne ľahké rozlíšiť holuby pri tréningu vo vzduchu. Veľa chovateľov má preto na svojich holubníkoch "farebný mix". Avšak viacerí chovatelia hlavne však Imrich Konkoľ z Prešova a Jozef Karabáš z Košíc - Pereša, chovajú Vk v čistých farbách. Neb., Imrich Konkoľ bol prvým chovateľom, ktorý mal uznaný plemenný chov Vk v žltej, červenej a čiernej farbe. V tomto duchu pokračuje aj Jozef Karabáš. I on chová dlhší čas jednofarebné čierne, červené a žlté Vk. Okrem nich má aj niekoľko fŕkaných Vk. V roku 2014 pretekal s kŕdľom v červenej farbe, čo bolo veľmi zaujímavé. Posledné roky sa modrým a modrojarabým Vk začal venovať aj Matej Beňa zo Záhradného. Imponovala mu modrá a modrojarabá farba po poštových holuboch jeho dedka Antona Juska. Spočiatku to bolo pomerne ťažké, ale už od roku 2020 sa ukazujú výsledky a na holubníku od roku 2022 má už len modré a modrojarabé Vk. Treba ešte dodať, že s pomerne slušným akrobatickým výkonom. Už začína aj s tvorbou červeno jarabých a červenoplavých Vk.     

Pre hodnotenie kvality jednotlivca je prvoradý jeho akrobatický výkon, exteriér je druhoradý. Ako kotrmeliak orientálneho typu má chrbát širší, stredne dlhý s miernym sklonom, plynulo prechádzajúci do vyššie neseného chvosta, ktorého šírka je rovnaká so šírkou ramien, letky krídel nesené pod chvostom, avšak sa nedotýkajú zeme, jemnejšia hlava s mierne plochým temenom, perlovými očami, nie príliš hrubým krkom, nohy sú operené drobným perím až po svetlé pazúriky. Zobák je tiež svetlý. Chová sa v rozličných farbách a kresbách, často sa vyskytujú jedince zvláštnych doposiaľ nepopísaných farieb, alebo kombinácií farieb. Na výstavách sa však uprednostňujú holuby popísaných farieb a pravidelnej kresby. Najcennejšie sú trojfarebné, ktorých chov je náročný z hľadiska genetického založenia. Štandard je ukrytý pod názvom "Štandard" na tejto strane, vpravo hore. Ďalšie informácie k plemenu, klubu a činnosti nájdete v obsahu na ľavej strane. 

   

                                                                                                                                   Výbor KCHVK